Oplatí sa študovať na vysokej škole? Zmení niečo vysokoškolský titul? Budem mať lepšie platenú prácu? Budem sa mať v živote lepšie? Akú školu si mám vybrať? Čím chcem vlastne byť? Otázky, s ktorými sa bije takmer každý 19-ročný maturant, hrdo nesúci zelenú stužku, ktorú mu pripol triedny učiteľ na stužkovej. Čakajúci na prvú ozajstnú skúšku dospelosti sa musí popasovať so zháňaním informácií, prihlášok, profesorov a notárov, aby na konci tejto procedúry mohli jeho rodičia zaplatiť určitú sumu a poslať prihlášku. Ak sa z tohto všetkého decko nezosype, môže sa pripravovať na prijímačky (v niektorých prípadoch nemusí) a ak ich úspešne zvládne, stať sa plnohodnotným vysokoškolákom. Ale čo ďalej?
Skutočnosť je taká, že až keď začne prvý semester jeho vysokoškolského života, zistí do čoho sa vlastne pustil. Množstvo mladých študuje hocijakú vysokú školu, len preto, aby mali pár písmenok pred menom, alebo preto, že ich prinútili rodičia či iní príbuzní. Štatistiky každoročne jasne dokazujú, že v letných mesiacoch sú úrady práce preplnené čerstvými magistrami a inžiniermi, ktorým titul ešte poriadne nevychladol. Mnoho z týchto ľudí si minimálne najbližší rok nedokáže nájsť prácu, lebo nemajú dosť praxe. Obrovské percento mladých pracuje v úplne inom obore aký vyštudovali. Stále klesá záujem o vedu a techniku a do popredia sa dostávajú humanitné vedy ako filozofia či sociálna práca. Prečo? Lebo štúdium je neporovnateľne ľahšie. Stovky prvákov z STU skončí v zimnom semestri prvého ročníka, lebo ich zlákala vidina prijatia bez akejkoľvek námahy, avšak nemysleli na to, čo príde potom.
Pravda je taká, že Slovensko je presýtené nekvalitnými vysokými školami, no bohužiaľ ministerstvo školstva o tom nechce ani počuť. Predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uviedol pred pár rokmi jasné vyjadrenie: „Nebojme sa vzdelaných ľudí. Z kvantity sa kvalita vyselektuje.“ Čas však zatiaľ ukázal len to, že školy otvárajú nové odbory a prijímajú čoraz viacej študentov.
Školy sa bránia vyjadreniami typu: „My sme študentom poskytli potrebné vzdelanie a je len na nich, ako ho v praxi využijú,“. Ale aká prax? Aspoň polovica vysokých škôl, primárne humanitných odborov, prax študentom neposkytuje, ani ju nevyžaduje. Čo majú potom robiť, keď vstúpia do života s hlavou plnou teórie, avšak s prázdnymi rukami bez skúseností? Ja som študentkou fakulty masmediálnej komunikácie a prax od nás vyžadujú v druhom aj štvrtom ročníku štúdia, dokonca nám ju dokážu zabezpečiť vrámci predmetov. Myslím si, že toto by malo byť úplne bežné na akejkoľvek vysokej škole.
Na počet obyvateľov je na Slovensku priveľa vysokých škôl, ktoré neposkytujú dosť kvalitné vzdelanie. Je to jeden z dôvodov prečo odchádzajú najlepší študenti do zahraničia. Takáto dlhodobá situácia môže mať vážne dôsledky pre budúcnosť znalostnej ekonomiky, kultúry štátu a výskumu na Slovensku. Toto uviedla akreditačná komisia v správe o svojej činnosti za obdobie od začiatku roka 2012 do konca roka 2013. Myslím si však, že ani napriek tomuto faktu sa situácia v blízkej budúcnosti nezmení a po Slovensku bude behať čoraz viac ľudí s bezcennými titulmi v rukách.
